Nebudem vám klamať a poviem to narovinu. Nick ani zďaleka nie je taký inteligentný ako Simon, ktorý by mal dobré známky nebyť Lily. Ale teraz, keď už sa s Lily prestali nenávidieť a Simon si vylepšil priemer, má Nick vážny problém. Má totiž najhoršie známky z celej triedy! A stal sa tak triednym trkvasom. A to iba vďaka svojej lenivosti. Nick už od mala bral učebnice ako nepotrebné haraburdy, ktoré schovával vzadu v skrini, len aby sa na ne nemusel pozerať. "Učiť" sa začal až na strednej, keď už to od neho naozaj vyžadovali. Dodnes neviem ako sa Nick vlastne prebojoval na strednú, ale Pán Boh mal vtedy zrejme dobrý deň.

No ale vlastne Nickove učenie sa nedalo nazvať učením. On vzal učebnicu, otvoril ju, prečítal si názov a znova ju zaklapol, pretože ho to nudilo. Študent roka z neho byť teda nemohol. Ak sa Nick dokázal učiť aspoň tri minúty v kuse bol to neskutočný úspech a ľudia otvárali šampanské, a popritom vystreľovali ohňostroje.

Nickov celoživotný úspech v učení je 4 a pol minúty. Bol vtedy v prvej triede na základnej a učil sa dvojveršovú básničku. Odvtedy svoj rekord nezdolal. Teda až do chvíle, keď sa k nemu v jedno poobedie dorútila Amber s náručou plnou učebníc. Keď Nick všetky tie knihy videl prišlo mu až nevoľno, ale pevne veril, že si s nimi Amber ide k nim podkúriť.

,,Si pripravený?" Spýtala sa Am, ktorá už stála na schodoch, zatiaľ čo Nick ešte stále stál vo dverách s predstavou horiacich učebníc, ktorá ho hriala pri srdci.

,,Načo?" Odvetil otázkou, ale to už poslušne za ňou šlapal po schodoch.

,,No na učenie predsa." Pri slove učenie nabehol Nickovi mráz po chrbte a nebyť zábradlia už by zrejme urobil na schodoch pár pekných kotrmelcov. Ale predpokladal, že aj to by bolo lepšie ako učenie.

Am sa vrútila do Nickovej izby ako veľká voda a uvelebila sa na nepostlanej posteli. Ohrnula nos nad Nickovov izbou, ale z časti už bola na tento neporiadok zvyknutá.

,,Mal by si si tú upratať, lebo ti tu začnú chodiť prasce v domnienke, že je to ich domov." Utrúsila zatiaľ čo okolo seba rozkladala učebnice.

,,Len preto, že u teba v izbe to vyzerá ako u kráľovnej to nemusím mať aj ja. Mne to tu takto vyhovuje. A sprac tie knihy, lebo budeš mať na svedomí môj kolaps." Nick sa zamračil akoby knihy mohli vyskočiť a rafnúť ho do zadku.

,,Nick," začala Amber a nahodila smrteľne vážny výraz, ,,ak sa nezačneš učiť prepadneš. Občas mám dojem, že ty by si mi ani nevedel povedať abecedu správne. Buď sa začneš učiť, Nickolas Hamber, alebo s tebou už neprehovorím."

Nick pochyboval, že by ho dokázala opustiť, ale zas na druhej strane, čo si Amber zaumienila to väčšinou aj splnila.

,,Hillsová, pre mňa je učenie ako pravidelné pichanie ihlou pod nechty. Bolestivé a zdĺhavé. Ušetri ma toho, buď aspoň jedinýkrát vo svojom živote dobrá."

,,Ak ťa toho ušetrím prepadneš. A ja by som s tebou veľmi rada zmaturovala. Takže sa vrhneme na to, čím chceš začať? Matikou alebo chémiou?"

,,Mojou vraždou," zamrmlal.

Trvalo to veľa hodín a stálo ich to veľa nadávok, prosenia, a nervov, ale nakoniec do Nicka natrepali aspoň aké také informácie z dôležitých predmetov.

,,Prosím povedz mi, že je to koniec inak asi ujdem do susedného štátu. Toľko informácií som sa snáď nenaučil za celých osemnásť rokov čo žijem a ty si to do mňa natlačila za päť hodín."

,,Vidíš aká som skvelá? A ešte ako bonus mám aj to, že som ťa päť hodín mohla mučiť," zaškľabila sa Amber.

Amberine mučenie po týždni aj prinieslo ovocie. Písali písomku z histórie a Nick sa už psychicky pripravoval na najhoršiu možnú známku. A jeho obavy sa ešte zväčšili, keď ho učiteľ poprosil, aby v triede ostal. Nick hodil na svojich najlepších kamarátov smutný pohľad a obaja mu ukázali zdvihnuté palce.

,,Hamber, musím ti povedať, že po zhliadnutí tvojej písomky som nevedel či sa mám smiať alebo plakať," Pán Stevenson vytiahol Nickovu písomku a ten sa v duchu prežehnal.

,,Bolo to až také zlé? Verte, že som sa snažil. Dokonca som sa aj učil! Prosím nepovedzte, že ste kvôli mne vymysleli novú najhoršiu známku."

,,Tebe sa tie ústa nezastavia, že? Ty, Hillsová a Nelson by ste mali vytvoriť klub s názvom Nezavriem si ústa, ani po smrti. A teraz späť k tvojej písomke. Myslím, že najlepšie bude ak sa na to sám pozrieš," podal mu papier a Nick si ho vzal.

Asi dvadsaťkrát sa pozrel na známku, ktorú mal červeným perom napísanú na vrchu papiera. Bolo tam B, asi najlepšia známka, čo kedy dostal. Pozeral sa na tú známku ako na svätý obrázok a pohľad zdvihol k svojmu učiteľovi, ktorý sa mierne usmieval.

,,Pôvodne som si myslel, že si to nenapísal ty, ale ten škrabopis som si nemohol pomýliť. Odpisovať si nemal od koho a tak ostávala iba jedna a veľmi nepravdepodobná možnosť. Ty si sa vážne učil, Nick. Gratulujem a teraz si choď užiť víkend.

Nick sa rozlúčil a ako v tranze vyšiel na chodbu, kde ho už čakali jeho priatelia so spýtavými pohľadmi v očiach.

,,Ja mám B, ľudia!" Zajačal a otočili sa k nemu všetky tváre jeho spolužiakov.

Tých však mal hlboko viete kde, dôležité teraz je, že už neprepadá z histórie. Zrejme bude musieť svoje mučenie s Amber absolvovať ešte veľakrát, ale teraz už s väčšou radosťou. Možno už pri tom nebude ani plakať tak ako minule.