Myslím, že pre toto ju neznášam najviac. Baby sa na mňa nikdy nelepili (to je veľmi prekvapivé, však?), preto ma strašne naštvalo, keď mi ani nie po mesiaci chodenia odohnala priateľku so slovami, že jej vlastne robí láskavosť. Vtedy som už naozaj brúsil nože, pripravený ich zabodnúť do jej chrbta.

A ako sa jej vlastne podarilo, moju teraz už expriateľku, Lissu, odohnať? Vysvetlím vám to, keďže mi zrejme nič iné neostáva.
S Lissou sme sa zoznámili v knižnici. Aby ste boli v obraze, do knižnice chodím iba baliť baby a po prvýkrát sa mi to aj podarilo. Rozumeli sme si, čo je dosť prekvapivé, pretože ona milovala knihy a ja som čítal maximálne tak detské knižky, kde bolo dokopy desať strán z toho osem strán boli obrázky. Ale aj napriek tomu sme spolu vydržali až mesiac, čo bolo u mňa rekord, keďže žiadne dievča so mnou nevydržalo viac ako mesiac, ale myslím, že aj v tomto mala prsty bosorka Blytheová.

Ale po mesiaci za mnou Lissa prišla, namiesto pozdravu mi strelila facku (vždy bola veľmi originálna) a oznámila mi, že je medzi nami koniec. Bol som naozaj v šoku. Lissu som mal fakt rád, preto ma to veľmi mrzelo. A zároveň som nič zlé neurobil, čo je u mňa také ojedinelé ako sneh v lete.

Keď som žiadal vysvetlenie, prečo sa so mnou rozišla, nakričala na mňa, že jedna moja ryšavá spolužiačka jej ukázala fotky, na ktorých som s iným dievčaťom. Už len pri slovách ryšavá spolužiačka sa mi vybavila tvár, ktorá ma prenasleduje v nočných morách.

,,Aké fotky?" nechápal som, ale Lissa mi zas namiesto odpovede strelila facku. Mal som podozrenie, že jej komunikácia so mnou sa stenšila na facky a nadávky. Vzápätí sa zvrtla a odpochodovala, čo bolo podľa mňa na tých obrovských podpätkoch doslova umenie.

Hneď na to som vyhľadal tú malú zmrdku a chcel som vysvetlenie. A ona mi ho s veľkým úsmevom dala. Verte, že keby Lily bola muž už by som jej ten úsmev napravil, aj keď som nepremohol ani svojho sedemročného vychrtlého bratranca.

,,Ale, prosím ťa, Nelson. Veď som jej vlastne urobila láskavosť. A skôr či neskôr by ťa aj tak opustila. S tebou nikdy nikto dlho nevydrží. Ja osobne by som tvojím rodičom udelila Nobelovku za to, že s tebou žijú už osemnásť rokov."

,,Ja by som sám sebe udelil Nobelovku za to, že som sa ešte nestal tvojim vrahom!"

,,A aké fotky si jej to vlastne ukázala? Nikdy som Lissu nepodviedol." Za ten mesiac som na to nemal veľmi veľa príležitostí.

Lily vytiahla svoj mobil a ukázala mi fotku, na ktorej sa ja a moja kamarátka Amber bozkávame. Ale ten bozk sme si dali ešte predtým, ako som Lissu vôbec spoznal a navyše ma Amber pobozkala len preto, že prehrala stávku. Verte mi Amber nie je taká zúfalá, aby ma pobozkala len tak.

,,Blytheová, veľmi dobre vieš, že vtedy som s Lissou ešte nechodil!"

,,Ja to síce viem, ale Lissa to nevedela. Tak sa maj, a príjemné hľadanie novej nešťastníce, ktorá sa stane tvojou frajerkou!"

Som skutočne taký strašný človek, že som si toto zaslúžil, alebo je mojím najväčším hriechom iba to, že som Blytheovú nezabil už oveľa skôr?