──────────── ·  ·  ·  · ➵

𝟏𝟕. |𝐈'𝐋𝐋 𝐌𝐈𝐒𝐒 𝐘𝐎𝐔

❛𝒊 𝒍𝒐𝒗𝒆 𝒚𝒐𝒖 𝒔𝒐 𝒎𝒖𝒄𝒉, 𝒍𝒊𝒕𝒕𝒍𝒆 𝒈𝒊𝒓𝒍. 𝒅𝒐𝒏'𝒕 𝒇𝒐𝒓𝒈𝒆𝒕 𝒊𝒕❜

ᶠˡᵃˢʰᵇᵃᶜᵏ
26.5. 2002
NEW YORK

Clint s Margaret a Mikeom sedeli na verande a rozprávali sa. Margaret a Mike. Tak sa volali moji adoptívni rodičia. Mali celkom pekné mená, hoci som si na ne a hlavne na nich samotných stále zvykala. Vyzerali však milo – hlavne Margaret. Skoro stále sa usmievala, tmavomodré oči jej žiarili. V ten deň mala oblečené kvetované šaty. Páčili sa mi. Mike bol vysoký a mocný chlap a keď som ho prvýkrát uvidela, trochu som sa ho zľakla. Hneď ma však začal ubezpečovať, že sa ho nemusím báť. A keďže Clint tvrdil to isté, snažila som sa veriť mu.

Nech ma však vzhľad a správanie mojich nových rodičov zaujímali akokoľvek, pohľad mi stále uchádzal ku Clintovi. Vedela som, že každú chvíľu mohol prísť ten moment, kedy sa budeme musieť rozlúčiť. Bála som sa toho. Nechcela som, aby odišiel.

Ako som sa hojdala na hojdačke, obzerala som si dom, v ktorom som mala bývať. Bol celkom pekný. Dosť veľký. Možno až priveľký na to, že sme v ňom mali bývať len traja. Záhrada sa mi páčila tiež. Bolo v nej veľa rôznych kríkov a kvetov. Okrem hojdačky bol v korune stromu, na ktorom bola hojdačka zavesená, malý domček. Už som ho stihla preskúmať a bol útulný. Mike dokonca povedal, že mi kúpil terč a luk, aby sme mohli občas trénovať. Margaret sa vtedy netvárila práve nadšene, čo som úplne nepochopila. Veď lukostreľba bola úžasná.

Clint sa zrazu zdvihol, zbehol po schodíkoch a vybral sa ku mne. Ešte dvakrát som sa zahojdala a potom som hojdačku zastavila. Práve vtedy si Clint kvokol predo mňa.

,,Je tu pekne, však?" s úsmevom sa obzrel okolo. Prikývla som, ale nič z toho sa mi už nepáčilo tak, ako pár chvíľ dozadu. Keď sa Clint na mňa pozrel, úsmev mu z tváre zmizol.

,,Margaret a Mike sú dobrí ľudia, som si istý, že sa u nich budeš mať dobre a že ťa budú mať veľmi radi. Navyše, ako som to už včera hovoril, začneš znova chodiť do školy. Nájdeš si nových kamarátov. Budeš ako každé iné dievčatko a verím, že budeš šťastná," zdvihol hlavu a na chvíľu sa naše pohľady stretli. Prekvapilo ma, keď som mu v očiach zbadala smútok. Vzdychol si a prinútil sa do smutného úsmevu.

,,Ak by si kedykoľvek čokoľvek potrebovala, zavolaj mi. Mike má moje číslo…," pohladkal ma po líci. Pokrútila som hlavou, v očiach ma pálili slzy.

,,Nechcem, aby si odišiel. Nechcem tu ostať. Chcem byť s tebou," zašepkala som. Celý včerajšok mi vysvetľoval dôvody, kvôli ktorým som s ním nemohla ostať. Myslela som si, že som ich už pochopila a zmierila sa s tým. Teraz mi ale došlo, že to tak nebolo.

,,Vieš, že to nejde, maličká."

Potiahla som nosom a pozrela som mu do tváre. Snažil sa potlačiť svoje emócie a nenechať sa obmäkčiť mojím plačom. Oči mal však presklené, čo ma povzbudilo v tom, aby som sa v prehováraní nevzdávala.

,,Budem poslúchať, budem chodiť spávať skoro a nebudem vymýšľať… budem dobrá. Len prosím, nenechaj ma tu," upierala som na neho prosebné pohľady. Tým, že sklonil hlavu sa im vyhol.

,,Clint, prosím," hlesla som plačlivo. Po líci mi zbehla prvá slza. Clint neodpovedal. Skĺzla som z hojdačky a objala som ho okolo krku. Postavil sa, vinúc si ma k sebe.

Hodnú chvíľu som mu iba plakala na ramene a tajne dúfala, že si to napokon rozmyslí a vezme ma zo sebou. Bála som sa, že ak odíde už ho nikdy neuvidím. Len pri tej myšlienke mnou prebehol des. Nechcela som ho stratiť. Moji adoptívni rodičia boli fajn, ale neboli ako on. Nikto ku mne nikdy nebol taký dobrý ako on.

Napriek všetkému ma však upokojoval fakt, že bol stále pri mne – držal ma v náručí a tichým hlasom ma ubezpečoval, že všetko bude v poriadku. Až vtedy som si všimla, aký upokojujúci bol jeho hlas. Keď som sa sústredila iba na jeho zvuk, môj plač prešiel v tiché slzy, ktoré mi tiekli po tvári. Zavrela som oči, aby som si mohla lepšie vychutnať pocit lásky, ktorý ma zaplavoval a ktorý tlmil všetok môj strach.

Ešte chvíľu sme tam tak stáli a potom ma Clint položil na zem. Chytila som ho za ruku, na čo sa usmial a pohladkal ma po vlasoch. Vykročili sme k jeho autu, pri ktorom nás už čakali moji noví rodičia. Zachytila som, že Margaret sa na mňa milo usmievala, ale neodvážila som sa pozrieť jej do tváre dlhšie. Clint otvoril dvere auta na mieste spolujazdca a vybral odtiaľ fialovú taštičku, ktorú som si so záujmom obzerala ešte pred odchodom z chatky, ale Clint mi nedovolil nakuknúť aj dnu. Teraz si čupol predo mňa a podal mi ju. Zvedavá som ju hneď otvorila – bola v nej veľká čokoláda a malá, pozdĺžna čierna krabička.

,,Je to malé odškodné za to, že ťa nebudem môcť poriadne učiť lukostreľbu. Dúfam však, že ju budeš mať rada aj naďalej a možno niekedy si dáme nejaký ten tréning," pousmial sa, keď som krabičku vytiahla a otvorila ju. Bol v nej strieborný náhrdelník s maličkým šípom v strede.

,,Ach, ten je nádherný!" nadšene som zvýskla.

,,Mám ti ho zapnúť?" spýtal sa ma so širokým úsmevom na perách. Oduševnene som prikývla, podala som mu krabičku a otočila sa mu chrbtom, aby mu to zapínanie išlo ľahšie. Náhrdelník mi síce bol ešte trochu dlhý, ale veľmi sa mi páčil. Prešla som prstom po šípe, šťastne sa pritom usmievajúc.

,,Ďakujem ti," otočila som sa tvárou ku Clintovi a objala som ho. Vzápätí som opäť zosmutnela. Došlo mi, že toto bola už naozaj posledná rozlúčka. Tíško som vzlykla a zovrela ho pevnejšie, pričom som zaborila tvár do jeho krku.

,,Zvládneš to, dievčatko. Viem to. Si bojovníčka," hladkal ma po chrbte. V hlase mal istotu, ktorú som tam nikdy predtým nezachytila. ,,A ak by sa niečo dialo… Len mi zavolaj, dobre? Budem tu pre teba."

Prikývla som, hoci som vedela, že to nevidel.

,,Mám ťa veľmi rád, dievčatko. Nezabudni na to," pobozkal ma do vlasov.

,,Aj ja teba, Clint," zašepkala som. Chcela som, aby som do toho objatia mohla dať všetku lásku, ktorú som k nemu cítila. Aby vedel, ako veľmi som ho mala rada a že na neho nikdy nezabudnem.

─── 𝐚𝐮𝐭𝐡𝐨𝐫'𝐬 𝐧𝐨𝐭𝐞

Vítam vás pri ďalšej veľmi ,,šťastnej" kapitole z Tiffaninho detstva (mohla som najskôr napísať Clintovho?).

Well, povedzme si úprimne, že moc neviem, čo tu napísať. Aj keď... teraz mi napadla jedna otázka.

Ako veľmi sa tešíte na Doctora Strangea? Všetkých vás pravdepodobne šokujem, ale ja sa na to nejako extra neteším. Samozrejme, som zvedavá, ktoré postavy sa tam objavia a tak, ale nemám žiadnu ambíciu na to ísť do kina. Nehovoriac o tom, že samotný Strange určite nepatrí medzi moje obľúbené postavy.

Ale dosť bolo týchto mojich rečí. Dúfam, že sa vám kapitola páčila, veľmi vám ďakujem za vašu podporu a prajem vám krásnu nedeľu! <3