Bežala som po lese a hľadala večeru. Opäť som bola na rade ja a mojou úlohou bolo uloviť čo najviac. Odreagovala som sa, premenila na vlka a v lese už stála iba jedna hnedo-čierna vlčica, s očami žiarivo zelenej farby. Po chvíli som zbadala veľkú ruzinu. Zviera s malými krídlami, chvostom s modrými šupinami. Zvláštne zviera práve skákalo zo stromu do rieky. Vtom som do nej skočila a chytila korisť. Vo vode bolo stádo poletušiek a mne sa podarilo chytiť tri veľké kusy.
Opäť som sa zmenila na človeka a išla spokojná domov. Večeru som hodila na stôl a išla svorku zvolať na večeru.  Postavila som sa do dverí a opretá o ich rám a počúvala ďalšiu hádku. Môj otec a otec Lidie. Pomaly som prešla k Mladším Vlkom a spýtala som sa: ,,Čo to je tentoraz?" ,,Hádajú sa o post vodcu." pošepkala mi Tamra. Zagúľala som očami a prešla okolo matky. ,,Večera! Poďte jesť, inak to zjem sama!" zakričal som na celý dom.
Všetci sa na mňa otočili a premenili na vlkov. Ja som bola najbližšie ku kuchyni a ako vlk som vyskočila na stôl a zhodila ruzinu a dve poletušky. Jednu som si nechala a pomaly som sa snažila vyjsť z izby. Cúvala som ale do niekoho som vrazila. Lidie sa mi pozrela do očí a zavrčala. Odpovedala som jej a vycerila som tesáky. Ako som si všimla ešte nevečerala. Zaváhala som a ona schmatla moju korisť. Preťahovala som sa s Lidiou a poletuška sa roztrhla.
S polkou večere som vybehla po schodoch do izby Mladších Vlkov. Už už by mi Calom ukradol úlovok, no ja som ho škrabla do nosu. ,,Nech ťa to ani nenapadne Calom, ani teba Rolun. Premenila som sa späť na človeka a zjedla poletušku. No aspoň jej časť.
Ľahla som si na posteľ aby som si odpočinula pred ranným lovom. Bola naša 'tradícia' každý deň loviť raňajky, celá svorka.