Kingsley bol rád, že sa mu pritom všetkom zhone na ministerstve podarilo dostať sa do Hlavného stanu a oznámiť Malii a ostatným novinky.

Fudge zúril kvôli úteku Dumbledora. A nepotešilo ho ani to, že Maliu nenašiel na Rokforte. Kingsleymu prikázal vypočuť jej matku a Dawlishovi jej otca. Kingsley uvedomil profesorku McGonagallovú, že Malia je v poriadku, že sa mu podarilo poslať správu Severusovi, ktorý ju dostal nepozorovane von z hradu a pomohol jej s presunom na Grimmauldovo námestie.

Predpokladal, že Aberforth vyrazil s Dawlishom dvere, ale po ceste na ministerstvo sa o tom nerozprávali. Dawlish vyzeral celkom vykoľajene.

Zdalo sa však, že Scrimgeour sa nejde pretrhnúť, aby aurori dolapili Albusa Dumbledora. Samozrejme, že to robil nenápadne, ale Kingsley mal zo svojho šéfa pocit, že ho celá situácia pobavila.

Avšak bolo smutné, že Ministerstvo mágie malo bojovať proti hrozbe, aurori mali pochytať smrťožrútov, ktorí ušli, ale namiesto toho pátrali po človeku, ktorý sa im snažil celé mesiace otvárať oči. Po jedinej osobe, z ktorej mala temná strana strach. Našťastie sa Fudge nezameriaval toľko na Maliu. Od návratu do úradu ju vlastne ani nespomenul. Kingsleyho však z toho všetkého až mrazilo.

Bolo niečo po druhej v noci, kedy sa mu podarilo dostať na Grimmauldovo námestie. Bol poriadne unavený, ale aj tak sa najprv vybral do izby Malie, aby ju skontroloval. Takmer ho porazilo, keď ju v izbe nenašiel. V hlave už zburcoval takmer celý Fénixov Rád, keď mu napadlo, že na neho možno čaká v jeho izbe.

Ukázalo sa, že mal pravdu. Malia spala v jeho posteli. Lampa na nočnom stolíku nebola zhasnutá. Očividne na neho čakala, ale spánok ju premohol. V tichosti si vyzliekol habit a aj oblečenie pod ním a obliekol si pyžamové nohavice. V kúpeľni si opláchol tvár a umyl zuby. Čierne vačky pod očami už ignoroval. Nepamätal si, kedy naposledy spal viac ako štyri hodiny.

Vrátil sa do izby a ľahol si k Malii do postele.

Tá sa podvedome pomrvila. Prikrývka jej zakrývala iba nohy, takže mal dokonalý výhľad na jej telo v čiernej nočnej košieľke. Ľutoval, že sa mu nepodarilo prísť skôr, pretože ak ho čakala takto sporo oblečená, musela s ním mať iba jediný plán.

„Tíško, to som len ja," pošepkal jej a pohladil ju po vlasoch.

Malia rozlepila oči a chvíľku sa na neho dívala, kým sa jej zaostril pohľad. Zazívala a šepla aj ona. „Kings, koľko je hodín?"

„Niečo po druhej."

„Čakala som ťa. Nemohla som spať v tej izbe, cítila som sa tam taká opustená. Tu som cítila aspoň tvoju vôňu. Teba," vravela rozospatým hlasom a pritúlila sa k nemu bližšie.

Kingsleymu poskočilo srdce z jej slov, ale aj z jej blízkosti. „Snažil som sa prísť skôr, ale..., na ministerstve je zmätok kvôli Dumbledorovi. Fudge hromžil aj kvôli tebe, vypočúvali sme tvojich rodičov. Neboj sa, s tvojou mamou som hovoril ja a ubezpečil som ju, že si v poriadku. Predpokladám, že Aberforth neostal ministerstvu nič dlžný a s mojím kolegom vyrazil dvere."

Malia sa potichu zasmiala nad jeho poslednou vetou. „Ďakujem, Kings. Nebyť teba, kto vie, kde by som teraz bola. A ďakujem aj za mamu."

„To nestojí za reč."

„Ale stojí, mohlo ťa to stáť tvoju prácu."

„Sú dôležitejšie veci ako moja práca," odvetil jej Kingsley. „V tejto dobe." Kedysi by niečo také nevyslovil, ale teraz sa neobával o svoju prácu. Vedel, že Fénixov Rád a Malia stoja za to, že by o ňu prišiel. Do Fénixovho Rádu išiel s tým, že to môže pre neho dopadnúť v mnohých smeroch zle. A čo sa týkalo Malie, kvôli nej by urobil hocičo.

„Ach, Kings," povzdychla si a pritisla sa k nemu ešte bližšie. Pocítil teplo jej pokožky na svojom polonahom tele. Rukou mu prešla po obnaženej hrudi a všetok ten stres z posledných hodín z neho opadol. Jej dlaň bola teplá a jej dotyky v ňom vyvolávali príjemné pocity.

„Malia," pošepkal a pritiahol si ju bližšie. Zachvela sa a pobozkala ho jemne na pery.

„Kings, mal by si si pospať," šepla mu, keď sa od neho odtiahla. „Na toto bude ešte čas, som si istá. Musíš byť unavený."

Racionálna časť jeho ja, jej rozhodne dávala za pravdu. Ale v tejto chvíli dával prednosť iným veciam ako spánku. Malia však pokrútila hlavou a schúlila sa mu v náruči. Položila si hlavu na jeho hruď a počúvala jeho srdce. „Pospi si, áno?" požiadala ho.

„Dobre, láska," prikývol a trochu sa pomrvil, aby si našiel lepšiu polohu.

Hladil ju po chrbte a snažil sa presvedčiť svoj mozog, aby spal. Myšlienkami jej ale vyzliekal čiernu nočnú košieľku, v ktorej ju už raz videl na Rokforte. Keď prstami zavadil o ramienko z nej, Malia zodvihla hlavu a karhavo sa na neho zadívala.

„Čo no...," zasmial sa, „ako by povedal Sirius, som len chlap."

„Kings, nemysli si, že nechcem, ale potrebuješ sa naozaj vyspať."

„Viem, že máš pravdu," prikývol. A snažil sa túto informáciu podsunúť aj svojmu penisu, ktorý odkedy si ľahol k nej, stál v pozore.

Malia sa načiahla k nočnému stolíku a zhasla lampu. Potom sa opäť uvelebila na jeho hrudi a pobozkala ho. „Vždy spíš bez trička, alebo to je len kvôli mne, aby si mi ukázal svoju vypracovanú hruď?"

„Nepomáhaš mi," zasmial sa.

„Dobre, odpovieš mi zajtra."

„Dobrú noc, Malia."

„Dobrú," prikývla.

Zatvoril oči. Snažil sa upokojiť svoje telo. V skutočnosti bolo veľmi príjemné ležať s ňou v posteli a zaspávať pri nej. Bolo by to síce o niečo lepšie, keby predtým mali sex, ale naozaj mala pravdu, že by si mal pospať. Kiežby mohol každú noc zaspáva pri nej. Dokázal by si na to zvyknúť.

„Kings," pošepkala.

„Áno?"

„Povedz mi niečo, čo o tebe neviem. Hocičo."

Zamyslel sa. „Hm, to je ťažká otázka. Poznáme sa roky, na Rokforte si o mne vedela všetko, boli sme najlepší priatelia."

„Nevedela som všetko," povedala smutne, akoby si to vyčítala.

„Nemohla si tušiť..."

„Možno mohla."

„Psst!" stopol ju. „Vráťme sa k otázke. Myslím, že o mne nevieš to, že som celkom dosť posadnutý muklovskou hudbou. Najviac mám rád Beatles."

„Ktorú pieseň?"

„Keď tak nad tým uvažujem, tak najradšej mám tú iba od Lennona. Imagine."

„Uhm," prikývla a potom potichu zaspievala. „Predstav si všetkých tých ľudí. Žijúcich v mieri."

„To sa teraz hodí," poznamenal a sťažka si povzdychol. Tá pieseň mu teraz pripomínala to, čo sa zdalo také vzdialené realite. Aby pred spánkom potlačil smutné myšlienky, zmenil tému. „Povedz mi, čo o tebe neviem ja."

Malia ho stále hladila po hrudi, prechádzala prstami po jeho tmavých chĺpkoch, a pritom mala hlavu položenú presne na jeho srdci. „Pamätáš si ako sme chodili na Život a zvyky muklov? Veľa mi to pomohlo v muklovskom svete. Spomínaš si, čo je televízor?"

„Samozrejme."

„Ten mi chýba. Rada som na ňom pozerala romantické filmy. Mám ich nesmierne rada. Vždy večer som si niečo zapla, alebo sme pozerali s Ayslinn, keď bola väčšia. Niektoré filmy som jej dovolila."

„Dobre, to by som vedel zariadiť."

„Zariadiť čo?" zodvihla hlavu v tme hľadala jeho oči.

„Donesiem ti sem televízor," odvetil jej.

„O to nešlo, nemusíš zháňať televízor, vážne, Kings, len som ti chcela povedať tým to, že som beznádejná romantička."

Pousmial sa a chytil ju za boky. Jemne sa zavlnila pod jeho dotykmi. „Tak ma teraz počúvaj, beznádejná romantička." Pritiahol si ju bližšie. „Chcem, aby si bola šťastná a spokojná. Nájsť a dopraviť sem televízor bude brnkačka. Koniec koncov rád si pozriem s tebou nejaký film, aspoň sa priučím romantike."

Jej zvonivý smiech by mohol počúvať celý deň a celú noc. „Mne sa páči aj ten Kings, ten dominantný, ktorý zrazu vedel, čo chce, trochu rebel. Bolo to brutálne sexi. Ako si šmaril tu košeľu na zem a..."

„Nepokračuj, lebo..." Jeho mozog už vyslal signály tam dole.

„Och prepáč. Dobrú noc, Kings," pošepkala a letmo ho pobozkala na pery. „Už naozaj spi."

Znovu si položila hlavu na jeho hruď a pritisla sa k nemu. Zavrel oči, prstami jej vošiel do vlasov, ktoré boli také jemné. Nepokladala mu už žiadne otázky, iba ho hladila. Aj s tým po chvíľke prestala, pretože zaspala.

Kingsley túto chvíľku pokladal za jednu z najkrajších vo svojom živote.

***

„Prečo sa na mňa tak dívaš?"

Hestia stisla pery do úzkej čiarky a pohľadom sledovala jeho tvár. Vyzeralo to mierne strašidelne, a to ho znepokojilo. Chcel sa jej spýtať, či si niečo šľahla, ale ona zodvihla ruku a udrela ho do ramena. „Prečo si mi to nepovedal?"

„Nepovedal čo?" nechápavo sa na ňu díval a odpil si poriadne zo svojej kávy. Už druhej v tento deň.

„A ani tá potvora, ktorá si hovorí moja najlepšia kamoška! No tsss!"

„O čom točíš, Tia?" spýtal sa jej a nadvihol obočie.

„Spali ste spolu."

„Na toto naozaj nemusím odpovedať."

„Nepýtala som sa," ohriakla ho a rukou si upravila vlasy, „vidím to na tebe."

„Super, Tia, mala by si sa dať na odčítanie z tváre alebo rovno na veštenie, pretože sama si to predpovedala," zazíval a vyložil si nohy na svoj stôl.

„No nič, idem," oznámila mu, hoci mu nepovedala kam a vyparila sa. Kingsley tušil, že je na ceste do Hlavného stanu, aby jej Malia povedala všetky podrobnosti. Zasmial sa nad tým, lebo si vedel predstaviť Hestiu, ako do nej začne vyrývať, aby naozaj nič nevynechala. Dokonca ani dĺžku jeho penisu.

„Niekto tu má veselú náladu," poznamenala Tonksová, ktorá sa objavila pri jeho stole a položila mu naň správu. Po jej boku bola Lilibeth, ktorá sa netvárila práve spokojne. „Kam zmizla Tia?"

„Za svojou naj kamoškou," odvetil Kingsley, stále pobavený z celej situácie.

Tonksová sa iba uškrnula. „Pôjdeš s nami na obed?"

„Nie, idem o chvíľku do terénu," odvetil jej, „možno zajtra."

„Dobre. Lilibeth, ideme?"

„Hneď za tebou prídem," povedala jej Lilibeth, ale ani sa na ňu nepozrela. Tonksová pochopila, že chce byť osamote s Kingsleym a tak odišla.

Kingsley však na to práve teraz nemal chuť. Mávol prútikom, aby náhodou nik nepočul ich rozhovor. Pretože Lilibeth sa neusmievala, ako to to mala vo zvyku, keď sa s ním stretla.

„O čo ide, Lilibeth?"

„Máš s ňou niečo, však?"

„Musíš byť konkrétnejšia."

„Vieš, o kom hovorím," zamračila sa.

„Nehnevaj sa, ale nemusím ti na toto odpovedať. Vôbec nič ťa do toho nie je."

Mykla sa, akoby ju jeho slová priam popichali. „Myslela som si, že si uvedomíš, že mám o teba záujem. Dokonca som si myslela, že by si aj ty mohol mať záujem o mňa. Na minuloročnom večierku, keď sme spolu tancovali..."

„Lilibeth, prosím ťa, neponižuj sa," požiadal ju Kingsley a zložil si nohy zo stola, „si fakt skvelé dievča, nemysli si, že som si nevšimol, že si veľmi pekná a inteligentná. Ale okrem fakt veľkého vekového rozdielu medzi nami dvoma, je problém aj to, že o mne vlastne vôbec nič nevieš."

„A ona vie?"

„Ona vie takmer všetko."

„A prečo ona?" vypytovala sa. „V čom je taká výnimočná?"

„Asi to bude znieť ako klišé, ale pre mňa vo všetkom. A možno práve aj v tom, že samú seba vôbec nepokladá za výnimočnú," pousmial sa. Bolo také jednoduché vždy odpovedať na to, prečo je do Malie zamilovaný. „Milujem jej úsmev. Pamätám si, že už na škole mi dokázala zlepšiť deň len tým, že sa usmiala. A nebol som jediný. Pre ten úsmev by som bol schopný vecí... milujem, ako pritom krčí nos, ako žmurkne. Ako vie krútiť očami na tisíc spôsobov, vždy to bolo zábavné. A milujem všetky tie spomienky, kedy od radosti tancovala. Keď dostala dobrú známku, keď ju niečo potešilo, vždy bola prvá na parkete, keď sme robili zakázané večierky. Aj teraz by som ju rád znovu videl tancovať. Je toľko detailov, pre ktoré som do nej zbláznený. Mohli by sme tu byť hodiny a ja by som len rozprával."

Lilibeth sa na neho dívala neveriacky. Potom sa však smutne usmiala. „Wau, to je..., vážne pekné."

„Prepáč, Lilibeth."

„Ty prepáč mne, som proste krava."

„Nie, to nie si."

„Cítim sa fest trápne, takže sa teraz vzdialim. A niekedy nabudúce preberieme tú tému, že by sme mohli ostať priateľmi, okey?"

„Jasné," prikývol.

Odišla a on si opäť vyložil nohy na stôl, rovno na správu, ktorú doniesla Tonksová, keď tam zbadal Dumbledorovo meno. Isto to počká.

Trochu rebel.

Spomenul si na slová Malie a musel sa zasmiať. Keby len trochu. A pomodlil sa k všetkých Bohov na svete, aby sa mu dnes podarilo vypadnúť skôr, aby sa celý večer mohol venovať Malii v posteli. 

Pozn. autorky:

Kapitoly z pohľadu Kingsa mám vždy rada a túto obzvlášť :) <3

Ospravedlňujem sa dlhšiu pauzu, ako som pôvodne avizovala, ale akosi vôbec som sa nedostala k počítaču. Ale už sa polepším a hlavne by som sa mala znovu pustiť do písania, lebo po konci FR som s poviedkou ani nepohla, ach jaj. Tak držte palce a budem rada, ak mi necháte hviezdičku alebo komentár.