apríl 1981

Sledovala svoje bábätko, ako pokojne spí. Potom sa pozrela na nástenné hodiny. Jej manžel sa mal vrátiť asi pred pol hodinou. Stále ho nebolo a ona sa nemohla zbaviť čudnej guče vo svojom hrdle.

Povzdychla si a jej dcérka si zo spánku povzdychla tiež.

A potom sa ozvalo búchanie na dvere.

Malia chytila do ruky svoj prútik. Ayslinn sa na to búchanie zobudila, tak ju vzala do náručia a išla ku vchodovým dverám. Celá sa triasla, nohy mala ako z olova, netušila, čo ju tam čaká. Bála sa a dúfala, že sa čím skôr domov vráti Tony.

Čo ak im práve niekto prišiel ublížiť? Tí by ale nebúchali, no nie? Malia bola zmätená.

Potom však počula známe hlasy.

„Prestaň tak búchať na tie dvere, Alastor! Možno moja vnučka spí!"

„Na tom teraz vôbec nezáleží, Minerva!"

„Počkaj, keď sa toto všetko dozvie Albus! Nie je vôbec normálne, čo tu predvádzaš. Moja dcéra v tom nemá prsty, nemá!"

Ale v čom? nerozumela tomu celému Malia. Neostávalo jej nič iné, iba otvoriť dvere a zistiť, prečo Alastor Moody, rodinný priateľ a ten slávny auror, tak búcha na dvere jej domu.

Keď otvorila dvere, prekvapilo ju, že jej matka a Moody neboli sami. S ním prišlo ešte niekoľko mužov, ktorých poznala len z videnia a vedela o nich, že sú aurori. Tiež ju prekvapilo, že medzi nimi bol Kingsley Shacklebolt, ktorý bol zatiaľ len na aurorskom výcviku.

Okamžite sa jej zrýchlil tlkot srdca a oblial ju pot. „Čo sa stalo? Tonymu sa niečo stalo?" spýtala sa vystrašene a dívala sa na svoju mamu. To bola jediná možná odpoveď. Tonymu sa určite niečo stalo. Preto neprišiel domov. Zavzlykala.

Jej mama pokrútila hlavou, ale Malii kameň zo srdca nespadol.

„Čo sa stalo?" spýtala sa znova a zvierala Ayslinn vo svojom náručí.

„Daj to dieťa matke!" prikázal jej Moody.

„Čože?"

„Daj mi Ayslinn, zlatko," požiadala ju aj mama.

„Nie," pokrútila hlavou a privinula si dievčatko k sebe ešte tuhšie. „Povedzte mi, čo sa stalo? Kde je Tony?"

„Dolohov pôjde do Azkabanu!"

„Pre Merlinove gate, Alastor! Nemôžeš byť citlivejší!" skríkla na neho Minerva.

Malia sa oprela o rám dverí, pretože mala pocit, že sa už dlhšie neudrží na nohách. Ako to, že jej muž pôjde do Azkabanu? Čo sa to, do pekla, deje?

„Daj mi maličkú, prosím," požiadala ju opäť matka. „Mali, celá sa trasieš, nechcem, aby si s ňou spadla."

„Nie!" zvolala Malia. „Ak mi nepoviete, čo sa deje!"

„Pôjdeš s nami, Malia," oznámil jej Moody, „len bežné rutinné vypočúvanie. Dolohov dnes poobede zabil mojich dvoch kolegov aj s ďalším jeho kumpánmi."

Malii sa zakrútila hlava. Tony niekoho zabil? To nemohla byť pravda. A o akých kumpánoch to tu hovoria? Musí sa jej to všetko snívať. Áno, zaspala a teraz je v zlom sne. Poštípala sa silno do ruky, v ktorej držala Ayslinn. „Zobuď sa!" skríkla sama na seba.

Minerve sa podarilo vziať si od nej Ayslinn do náručia, zatiaľ čo Malia bojovala s mdlobami. Krútila sa jej hlava a vo svojom vnútri sa snažila samú seba zobudiť.

„Dolohov je zasraný smrťožrút, slečinka!" ozrejmil jej to Moody.

„Nie je," šepla. „Nemôže byť."

„Ale je," odsekol jej, „chopte sa jej!" prikázal svojim mužom.

„Prestaň sa k nej takto správať, Alastor, lebo okamžite pošlem pre Albusa!" rozkričala sa na neho Minerva.

„Pri všetkej úcte, Moody," oslovil ho Kingsley a postavil sa do cesty dvom aurorom, ktorí vytiahli prútiky, aby vyčarovali na ruky Malie neviditeľné putá. Kývnutím brady im naznačil, aby ich sklopili. Na počudovanie ho poslúchli. „Správate sa nevhodne," pozrel sa na svojho učiteľa, „nemôžete len tak spútať nevinnú ženu. Nemáte žiaden dôkaz, že by v tom šla s Dolohovom."

„Prekračujete hranice, Shacklebolt."

„Ja nie, to vy!" Kingsley sa nevzdal. „Ste posadnutý chytaním čiernych mágov až natoľko, že ste ochotný odvliecť na obyčajné vypočúvanie ženu v putách. To nie je správne, a keď vychladnete, sám uznáte, že mám pravdu."

„Ste len vo výcviku," pripomenul mu Moody.

Kingsley ho ignoroval a svoj pohľad obrátil na Maliu, ktorá bola bledá ako stena.

„Malia, zlatko," nežne ju oslovil, „mohla by si, prosím ťa, teraz ísť s nami? Nebude to dlho trvať a budeš hneď pri Ayslinn. Som si istý, že tvoja mama sa ňu skvelo postará, kým budeš preč. Len chvíľku, áno?"

„Ale..., čo sa stalo?" spýtala sa Malia a dúfala, že aspoň jej priateľ jej podrobne vysvetlí, čo sa to tu sakra deje.

„Dnes zomreli Fabián a Gideon Prewettovci," povedal Kingsley a tvárou mu prešiel smútok. Ako by aj nie, Malia vedela, ako ich obdivoval, ako sa od nich učil. Sama nemohla uveriť tomu, že by niekto zabil takých veľkých a skvelých aurorov.

Ale nič nedávalo zmysel.

„Na mieste činu našli aj Antonina a iných. Všetci sa smiali. Je mi to ľúto, Malia, predpokladám, že si o tom vôbec nevedela, ale tvoj muž podporuje Veď-Vieš-Koho. Na ruke má jeho znamenie."

„Nie, nemá, nemá!" skríkla na neho Malia. Veď poznala svojho muža, videla ho každý deň, zaspávala po jeho boku. Poznala každú časť jeho tela.

„Zlatko," smutne sa na ňu pozrel Kingsley. „Je mi to ľúto, ale nie je to žiadne nedorozumenie. Antonin bude obvinený z ich vraždy."

Malia iba krútila hlavou a po tvári jej stekali slzy. „Chcem hovoriť s Tonym, prosím, Kings, prosím."

„Pôjdeš s nami, áno? A ja ťa ubezpečujem, že sa môžeš stretnúť s Antoninom," prikývol.

„Čo to trepete, Shacklebolt! Vy o tom nerozhodujete!"

„Pre Merlinové gate, Alastor, nemáš trochu empatie!" skríkla Minerva.

„S vrahmi?"

„Moja dcéra nie je žiaden vrah!"

„Pôjdem s vami," ukončila túto hádku Malia. Pozrela sa na mamu a pobozkala Ayslinn do vláskov. Mama sa na ňu smutne usmiala, ale pohľadom ju ubezpečila, že dá na dievčatko pozor.

Kingsley jej podával svoju ruku. Nemala na výber. Chytila ho a o pár sekúnd sa objavila na Ministerstve mágie.

Nohy sa jej podlamovali a bola rada, že ju stále viedol za ruku, inak by sa dávno zložila. Ani netušila ako, ale sedela vo vyšetrovacej miestnosti. Kingsley tam ostal s ňou. Bola mu za to vďačná.

Odpovedala na radu otázok, pri každej plakala. Nemala ani tušenia, ani tušenia.

Vražda Fabiána a Gideona Prewettovcov. Vražda niekoľkých muklov. Mučenie, napadnutie.

S kým to žila? Koho to milovala?

„Chcem hovoriť s Tonym," rozvzlykala sa pri tom, ako jej na ľavú ruku mierili prútikom a snažili sa odhaliť, či aj ona nenosí temné znamenie. „Kings, prosím."

Nakoniec usúdili, že naozaj o ničom nevedela a je nevinná. Malia sa objímala rukami, plakala a zúfalo sa snažila, aby sa zobudila z tejto nočnej mory.

„Poď so mnou," podišiel k nej Kingsley a znova jej podal ruku, „ale len na chvíľku áno. Len päť minút, zlatko."

Prikývla.

Odviedol ju do inej miestnosti. Vošiel s ňou dnu a zamkol. Pre každý prípad v ruke držal prútik a ostal tam s ňou.

Na stoličke sedel Antonin Dolohov. Bol spútaný a krvácala mu pera.

„Tony!" rozbehla sa k nemu Malia a kľakla si na zem k nemu. „To ste mu urobil vy?" sykla na Kingsleyho.

„Nie," pokrútil hlavou.

Dolohov otvoril oči a díval sa na svoju manželku. Malia si všimla škrabance na jeho tvári.

„Malia," trhane ju oslovil.

„Povedz mi, že nič z toho nie je pravda, Tony," žiadala ho zúfalo a chytila ho za ruku. Vytiahla rukáv jeho košele a videla to tam jasne. Na ruke mal tetovanie. Temné znamenie, ktoré pred ňou pravdepodobne ukrýval kúzlom, ako aj pred celým svetom. Veď pracoval na Ministerstve mágie!

Navonok slušný človek, s dobrou prácou, manželkou a malou dcérkou. Ale v skutočnosti...

Čo bol v skutočnosti?

Ako si nám to mohol urobiť, Tony?

„Miláčik," díval sa na ňu, „robil som len správnu vec. Chcel som ti to povedať."

„Správnu vec? Podieľal si na vražde dvoch ľudí!"

„To oni nás napadli, len sme sa s chlapcami bránili!"

„Nie, nie, nie," krútila Malia hlavou.

„Nemá to s tebou nič spoločné, miláčik. Ty a Ayslinn..., milujem vás. Robil som to aj pre vás. Pre lepší svet, v ktorom by sme sa ako čarodejníci nemuseli skrývať. Temný pán má veľké a dobré plány. Len niektorí to nechápu. Chcel som sa podieľať na lepšom svete... lepší svet pre naše dieťa."

„A namiesto toho si ho zničil, Tony, ten náš svet. Môj, tvoj a našej dcérky," šepla nešťastne.

„Malia, musíme ísť," upozornil ju Kingsley.

Malia sa zadívala na Antoninovu tvár. Už vedela, že jej manžela prevezú do Azkabanu. Nemal žiaden nárok na súd. Chytili ho na mieste činu, priznal sa k vražde. Nič nepoprel. Bol dokonca hrdý na to, čo sa stalo.

A celý čas sa pritom vraj smial.

Chcelo sa jej vracať.

„Milujem ťa, Malia. Teba i Ayslinn. Milujem ťa."

Malia sa pozviechala na nohy. Zotrela si z líca slzy, ale ďalšie si už razili cestu z jej smutných očí. Ako v tranze sa pobrala ku Kingsleymu.

„Hej, Shacklebolt!" oslovil ho Antonin.

„Čo chceš, Dolohov?"

„Daj na nich pozor," požiadal ho.

Kingsley otvoril dvere a vzal Maliu von. Znova ho chytila za ruku, lebo sa bála, že sa zosype. Naplo ju a vyvracala sa na zem.

„To bude dobré, zlatko," chlácholil ju Kingsley a vreckovkou jej utieral tvár, zatiaľ čo kúzlom upratal ovracanú zem. „Vezmem ťa za tvojou dcérkou. Len poď."

Malia ho sotva vnímala. Ale Ayslinn ju potrebovala. Nepamätala si, ako opustili Ministerstvo mágie. Zrazu len bola doma. Vytrhla mame Ayslinn z náruče a odišla s ňou do spálne. Sadla si na posteľ a oprela sa o čelo postele. Zvierala Ayslinn vo svojom náručí a plakala.

Plakala a plakala.

Počula hlasy. Vedela, že jej mama a Kingsley sa na niečom dohadujú, ale nevnímala ich.

Prestala vnímať svet.

Chcela zmiznúť, chcela utiecť.

Už vedela, že sa jej to nesníva. Vedela, že to je pravda. Tony sa priznal. Stratila ho.

Pozrela sa na Ayslinn. „Čo teraz bude s nami?" spýtala sa jej.

Ako ich asi budú označovať. Manželka vraha a smrťožrúta. Dcéra vraha a smrťožrúta.

Nie, to nesmie dovoliť.

Matka s ňou ostala niekoľko dní a Malia počas tých dní plánovala, čo urobí. A tak sa jednej celkom teplej aprílovej noci narýchlo pobalila. Vzala všetky peniaze, ktoré v dome Tony ukrýval. Malo jej to vystačiť aspoň na pár mesiacov. Pobalila veci do tašky. Aspoň že zväčšovacie kúzlo dobre ovládala. Spomínala si, ako ju to Kingsley učil a nevzdal to s ňou, kým sa to nenaučila.

Ayslinn spala, keď ju vybrala z kolísky. Našťastie sa nezobudila a neprekazila jej útek.

„Prepáč, mama," šepla Malia k svojej matke.

Nemyslela na to, že to bude toľko rokov, čo svoju matku neuvidí.

***

jún 1977

„Rozmýšľal som, aký bude život medzi tým," poznamenal a potiahol si z cigarety. Potom ju podal jej.

„Medzí čím?" spýtala sa ho zvedavo a zvierala cigaretu vo svojich tenkých prstoch.

„Kým nájdeme šťastie!" 

Pozn. autorky:

Dnes som sa rozhodla, potešiť Vás prvou kapitolou :) keďže Dramione poviedku mám už dopísanú, môžem sa plnohodnotne venovať tejto a nejaké tie kapitoly dopredu mám. Zatiaľ ešte nebude vychádzať pravidelne, to až v Novom roku, ale aby ste nezabudli, čo sa tam deje za mesiac, tak aspoň nejaké kapitoly dám von ešte predtým. 

V tejto sme sa vrátili do minulosti, kedy Tonyho zatkli a v závere ešte do väčšej minulosti, ktorá vysvetľuje názov príbehu. Kto to ale Malii hovorí, to si zatiaľ môžete iba tipnúť. 

Pripravte sa, že táto poviedka bude jedna z tých dlhších a ja dúfam, že sa Vám bude páčiť :) ja ju milujem, neskutočne rada ju píšem a som rada, že som v sebe objavila tento feeling opäť.