Katrina a ostatní, chystali sa na posledné kroky plánu, pred jeho finálnym zahájením.

Denne vypĺňala dokumenty, ktoré sa mohli týkať priamo tejto situácie. Hľadala v nich čokoľvek, čo by mohlo naznačiť, že ich plán bol prezradený. O detailoch vždy postupne informovala aj Majakova. Každá drobná maličkosť im vedela pomôcť.

Nepríčetne hľadela pred seba, s podopretou hlavou a vo voľnej ruke držiac mobil. Bola odhodlaná plán dotiahnuť do konca, aj keď bude nasledovať globálny chaos, ale to jej bolo už jedno. Ľudia sa potrebovali prebudiť z tohto šedého sna, ktorý bol bez akýchkoľvek emócií a pestrých farieb.

Pozdvihla pred seba bielu obálku.

Takáto biela obálka, osobne doručená mužom so zlatým odznakom, nikdy neveštila nič dobrého. Nech bol jej obsah akýkoľvek.

Obálka bola už dva dni neotvorená a položená na stole v kuchyni. Katrina na to nemala veľmi náladu. A keďže jej nebolo dané príkazom, aby sa s jej otvorením ponáhľala, tak prečo by aj? Rozhodla sa, že ju otvorí deň predtým, ako to malo celé vypuknúť.

* * *

*O niekoľko dní neskôr*

Katrina sa opierala o stenu v záchodovej kabínke, mala trasľavý dych. Snažila sa, aby sa jej nepodlomili nohy a nezosunula sa na podlahu, cítila sa veľmi slabo a malátne. Čo sa to dialo? Prečo?! Prečo sa to všetko muselo pokaziť!

V uliciach ráno behali policajné hliadky. Po celom hlavnom meste sa vypol bezpečnostný systém, všetky kamery aj drony. Za čo mohli čipy, ktoré Majakov a Tom vyrobili, podaril sa im tak bezpečnostný systém na pár hodín vyradiť z prevádzky.

Potom tu bol ten dodatok, ktorý sa vďaka Katrine dostal do hlavného systému. Signál sa síce na chvíľu vypol, no o pár minút na to, bol opätovne nahodený. Podarilo sa im Čierny drahokam zničiť? Či nie?

Mali dve osoby ako zálohu v budove, v ktorej bol umiestnený Čierny drahokam, keby sa niečo pokazilo. Bohvie, čo sa s nimi dvoma stalo.

Na sieťach sa behom poslednej hodiny rozšírili aj novinky, o popravení niekoľkých členov novej zorganizovanej teroristickej skupiny, ktorá mohla za dnešné narušenie bezpečnostného systému a signálu. Konkrétne mená alebo fotky daných popravených osôb, ale na stránkach uvedené neboli. Katrina dúfala, že Majakov bol v poriadku.

Musela niečo spraviť. Nahmatala to, čo nosila prichytené na vnútornej strane voľnej sivej blúzky, ktorej látka našťastie nepresvitala. Rozhodnutie Katriny bolo riskantné, ale čo iné jej ostávalo spraviť? Túžila zničiť Čierny drahokam.

* * *

Katrina ukázala dvom mužom pri vstupných dverách svoj preukaz z Úradu Pre Dohľad Nad Bezpečnosťou. Muži mali zozadu na uniformách zlaté odznaky.

,,Môžete prejsť," odvetili jej a ustúpili jej z cesty.

Pritisla si tablet k hrudi, to čo mala pripevnené pod blúzkou, nebolo dokonca vidno ani na skeneri, cez ktorý musela prejsť. Ako dlho muselo Majakovovi a Tomovi trvať, kým niečo také vyrobili?

Nemala čas nad tým premýšľať, musela sa ponáhľať, záležalo jej na jedinom cieli.

* * *

Katrina otvorila dvere. Konečne bola tam! Niekoľko metrov pred ňou, bol v celej svojej kráse Čierny drahokam, nepoškodený.

Prekvapilo ju, koho ďalšieho uvidela v tej miestnosti.

,,Ale, ale... Katrina, no vitaj. Teba jedinú by som tu dnes naozaj nečakal," Adam Stanemý sa pousmial, ,, je mi to naozaj ľúto, Katrina, ale ako vedúci úradu a špeciálnej zásahovej jednotky, som dnes dostal určité príkazy, ktoré musím plniť."

Bolestivo dopadla na zem, tablet sa jej vyšmykol z rúk.

Adam ju dvakrát postrelil, do hrude aj do nohy. Vykašľala krv, ktorou sa dusila.

,,Nemala si sem prísť, všetko to pre teba mohlo dopadnúť inak. Škoda, takú krásnu ženu ako teba, som ešte zďaleka nikde nevidel. No, vlastne... preto som si ťa vybral aj za sekretárku a poslal ti nedávno tú bielu obálku. Čo už, je to tvoja chyba, mohla z nás byť krásna idylická rodinka," hneď, ako to dopovedal, tak ťahavo zívol. Ďalej ho po jeho monológu, Katrina akosi prestala trápiť. Očividne ho tu nudilo čakať na ďalších, ktorí by sa tam prišli pokúsiť zničiť Čierny drahokam. Lov na teroristov, by ho viac bavil vonku v teréne, nie tu takto čakať. A čo sa týkalo potenciálnej manželky? Mohol si kedykoľvek vybrať inú, stačilo mu doslovne ukázať prstom.

Katrina prerývane dychčala, snažila sa udržať pri zmysloch: ,,Príkaz na uzavretie manželstva doručený v obálke, to sa nazýva rodinnou idylkou?"

Adam , úplne ju ignorujúc, sa ležérne oprel o sklo, za ktorým bol na stojane Čierny drahokam.

,,Ty parchant!" skríkla, vyprsknúc kvapôčky krvi. Adama jej krik prekvapil, nebol na takú jej reakciu zvyknutý. Opäť na ňu upriamil svoju pozornosť.

,,Ty si ani nevieš predstaviť všetku tu bolesť ľudí. Čipy implantované už bábätkám!? Nonsens! Hah, ako keby nás už dosť nekontrolovali! Akoby nevymysleli už dosť nezmyselných pravidiel," pokúsila sa postaviť, ale nepodarilo sa jej to, ,,všetko toto, a prečo? Pre zvýšenú bezpečnosť ľudí? Slúži to len pre takých ako si ty, tých ktorí sa vyžívajú v bolesti a v utrpení iných. Ako vás len musí tešiť to, že môžete dirigovať iných, tak ako sa vám len zachce!" Čoraz ťažšie sa jej dýchalo, oblečenie jej zafarbovala tmavočervená, ktorá sa pomaly rozpíjala ako kvapky atramentu na papieri.

,,Netušil som, že máš aj iné emócie, okrem tej tvojej kamennej tváre! Vskutku krásne! Priam úchvatné! Nádhera sa na to pozerať, chováš sa rovnako ako oni, nemyslíš?" pristúpil k nej a chytil ju zospodku za bradu, silou jej vykrútil hlavu. Chcel, aby sa na niečo pozrela. ,,Aj oni mali pred smrťou podobné reči ako ty, Katrina."

V tmavom neosvetlenom kúte miestnosti, boli na sebe položené dve bezduché pokrútené telá, ledva na ne videla. Bola pod telami tmavá kaluž krvi.

Ale Katrina veľmi dobre vedela, že to boli tí, ktorých tu mali zo skupiny ako zálohu. Katrinu pri pohľade na to, okamžite naplo na zvracanie, no musela vydržať. Keby sa jej podarilo dostať iba o kúsok bližšie k Čiernemu drahokamu.

,,Kamže by si to chcela ísť? Hmh?" poľahky zastúpil skrčenej, ťažkopádne sa plaziacej Katrine cestu.

Nezmohla sa na odpoveď, po každom slove ju zapichalo v hrudi. Znova sa rozkašľala. Neprestávala myslieť na Majakova a na všetok čas strávený s ním.

Jemne prešla zakrvavenou rukou po Adamovej tvári, ktorý si k nej medzitým čupol. Jeho pohľad bol potom upriamený len na ňu, nechápal, o čo sa snažila, ale i naďalej sa vyžíval v jej bolesti. Katrine sa zatiaľ podarilo roztrasenou voľnou rukou uchopiť predmet spod blúzky.

Nazbierala posledné kúsky sily a predmet obalený v látke, rozbila nárazom o zem.

* * *

Majakov si na pravej strane tváre pridržiaval pokrkvané tričko navsiaknuté krvou, kožu tam mal zčernenú plameňom. Prišiel pri výbuchu dronov, na tej strane o ucho a aj o oko.

Tom útok dronov neprežil. No Majakovi sa odtiaľ na poslednú chvíľu podarilo utiecť. Skrýval sa momentálne pod diaľničným mostom. Najchudobnejšia štvrť bola teraz plná policajtov, Majakov musel vyčkávať. No na ako dlho, to nevedel.

Tí, s ktorými spolupracovali mimo tohto mesta, tento chaos zasiahne až neskôr. No ani im neostávalo veľa času. Keď ich organizáciu takto skoro odhalili a začali ich nemilosrdne postupne zabíjať.

Tí kreténi z úradov, museli isto vyčkávať na tento osudný deň, keď to malo prepuknúť, aby ich všetkých mohli naraz uloviť ako zajace, aby s nimi mali pokoj. V konečnom dôsledku mohli o nich, o tom čo sa chystali spraviť s Čiernym drahokamom, vedieť takmer od samého začiatku. Sledovacím systémom sa nikdy nedalo úplne vyhnúť.

Zapol mobil s rozbitým displejom, tento model mobilu bol starý, cezeň Majakova nemohli vystopovať.

S neverou sa opäť zadíval na oblohu. Aj odtiaľto videl tie obrie kúdole čierneho dymu, ktoré stúpali z centra mesta. Skontroloval na mobile signál, ktorý prestal fungovať asi pred dvadsiatimi minútami. Signál stále nešiel, v meste musel vďaka tomu vládnuť veľký chaos. Začul nad sebou silný viacnásobný náraz, na zem pod diaľničný most odlietavali kúsky skla a železa.

Učupil sa, snažil sa nevnímať všetok ten plač a krik.

Majakov vedel o jednej osobe, ktorá okrem neho a Toma, mala prístup k výbušninám. Len nechcel stále uveriť tomu, že by to skutočne spravila. Očividne stačil výbuch jednej, aby sa následne vo vnútri budovy spustila ničivejšia reakcia.

Šepol meno ženy, na ktorej jedinej mu záležalo. Ale bol hlupák, mohol si za to všetko sám, za to čo sa mu dialo, od samého začiatku to kazil. Vždy musel byť ten, ktorý sa snažil o zmenu, prejavenie súcitu a pomoci tým slabším. Keby nespravil to, prečo ho režim prvotne odsúdil do väzenia, mohol s Katrinou žiť relatívne pekný a pokojný život.

Nič mu nebránilo vtom, aby sa nerozplakal.

* * *

Našli svoju vytúženú slobodu, ale za akú cenu?

Krvavá je to cena, o nič lepšia ako Čierny drahokam.

Chaos a nekonečná túžba po moci ovládania krehkej slobody.

A my, ľudia, čo len žijeme z dňa do toho ďalšieho, akoby bez duše a snov, ktoré by sme nasledovali.

Mnohí sme len nemé bábky a naše dni sú šedé, nevieme sa z toho kolobehu dostať. Alebo iba z lenivosti nechceme.

Ani zničenie Čierneho drahokamu, by nás všetkých neprebudilo.